Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu vodorovná
Oficiálne stránky obce KoplotovceHľadať
 
 

História

Veľmi pekne ďakujeme Mgr. Jozefovi Urminskému z Vlastivedného múzea v Hlohovci, ktorý nám ochotne poskytol informácie i fotky pre náš web.

Koplotovce

1113 Locuplot,  1185 Coplat, 1275 Koploth, 1773 Koplotowetz, 1808 Koplotowce 

    Obec Koplotovce leží 5,5 km severne od Hlohovca nad údolnou nivou Váhu, na ľavobrežných riečnych terasách dotýkajúcich sa južných svahov pohoria Považský Inovec.  

     Centrálna časť obce leží v nadmorskej výške 165 metrov n. m.  Osídlenie sa vyvinulo pozdĺž  staršej obchodnej cesty, pri brode cez rieku Váh a v blízkosti vyvieračky sírnatých prameňov.

     Prvá písomná  zmienka o obci  sa nachádza v Zoborskej listine z roku 1113.   

     Vlastnícky bola rozdelená na dve časti, kde jedna časť patrila kastelánom hradu Hlohovec a druhá benediktínskemu opátstvu sv. Hypolita v Nitre.  Ďalšia zmienka o obci je z roku 1185,  v testamente šľachtica Stojslava, ktorý padol v boji za záujmy uhorského kráľa Belu III. Rozdelenie obce na dve časti pretrvalo až do druhej polovice 13. storočia. Pri metácii Hlohovca roku 1275 bola stále rozdelená na južnú a severnú časť. Kým južná časť patrila Abovmu synovi Ernegovi (Eurnough), severná spolu s dvoma ostrovmi na rieke Váh zoborskému konventu sv. Hypolita. Od roku 1330 sa celá obec dostala do rúk miestnym zemanom. V závere 16. storočia patrila Štefanovi Czoborovi. Z roku 1593 sa zachovala zmienka o koplotovskom kaštieli, v ktorom ťažko chorý Czobor spísal testament a celý svoj majetok odkázal manželke rod. Révayovej. Roku 1613 získal obec spolu s opevneným kaštieľom Tomáš Gosztonyi.  Roku 1663 bola v majetku grófa Nádašdyho. V októbri  toho istého roku, kaštieľ ležiaci pri miestnom brode cez rieku Váh, zaujali Turci a vypálili ho. Túto skutočnosť zachytáva mapa okolia Leopoldova z roku 1668. Kaštieľ v ňom nesie pomenovanie „Scheite“, čo zrejme súvisí s pôvodnou staršou stavbou z netrvanlivých materiálov, ktorá na tomto mieste stála skôr. 

     Obec neskôr vlastnili viaceré zemianske rody,  poslednými majiteľmi veľkostatku bola rodina Frideczky. Obyvatelia sa venovali v prevažnej miere vinohradníctvu a poľnohospodárstvu, v 19. storočí tu bola rozšírená ťažba kameňa a štrku a v majeri Čanadov chov oviec. Prirodzená vyvieračka geotermálneho prameňa sa pôvodne využívala na namáčanie konopí.     

     Na severnom okraji katastra Koplotoviec sa v stredoveku vyvinula ďalšia osada Čanadov (Chened), spomínaná k roku 1393 ako majetok magistra Mikuláša Konta z Iloku a jeho dedičov. Keďže aj dnes ide o jedno katastrálne územie, nie je vylúčené, že Čanadov bol pôvodne neznámou severnou časťou osady Koplotovce, ktorá bola do konca 1. tretiny 14. storočia vo vlastníctve zoborského opátstva.  Roku 1525, keď ju získali do držby Thurzovci sa spomína už len ako majer. Po ničivej povodni Váhu roku 1673 majer zanikol, pričom na jeho mieste vztýčili sochu sv. Jána Nepomuckého. V 19. storočí rodina Frideczky postavila v Čanadovskej pustatine nový majer.          

     Súčasný erb Koplotoviec vychádza zo staršej pečate odtlačenej na urbariálnych dokumentoch z roku 1781. Na pečati bez nápisu je zobrazená osemlistá ruža. Okrem nej je známa i druhá obecná pečať, na ktorej je vyobrazený vinič s doplnkami. V kruhopise je nápis KAPLAT ANNO 1784. Obec Koplotovce si napokon osvojila znak zo staršej pečate, pričom súčasný erb tvorí striebrolemovaná dvojitá striebrostredá listová ružica, vonkajšia strieborná, vnútorná červená.   

Autor: Mgr.Jozef Urminský

 


 

Kaštieľ v minulosti

bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu

 

dnes je: 19.7.2019

meniny má: Dušana

podrobný kalendár

Za obsah zodpovedá
Obecný úrad

webygroup
ÚvodÚvodná stránka